Cvičák # Eva Mačáková # Láska zo šuplíka

Mám 43 rokov, som VŠ, stavebná fakulta a pracujem ako úradníčka v samospráve na oddelení výstavby a dopravy, píšem do šuplika a pre seba... napísala nám Eva.
Napriek tomu, že väčšina textov, ktoré nám poslala, vykazovala určité nedostatky, vybrali sme dve básne, ktoré sú jednoznačným prísľubom do budúcnosti. Keďže ale cvičák je cvičák, určitá dávka drezúry musí nasledovať.

Eva, láska nie je jedinou támou, o ktorej sa dá písať. Fantázii môžeš (musíš!) popustiť uzdu tak často, ako sa len dá. Autocenzúra je dobrá vlastnosť, nie panské huncútstvo. To znamená básne s najlepším vedomím a svedomím napísať, odložiť do toho tvojho šuplíka na mesiac, potom ich znova vytiahnuť a pozrieť sa na ne z novej perspektívy. Opätovne aplikovať metódu najlepšieho vedomia a svedomia, básničky zoškrtať, prerobiť, prepísať. Vyššie uvedený postup opakovať ľubovoľne veľakrát...

A na záver... šuplík je výborná vec na ponožky a spodné prádlo. Básne sa ale lepšie vynímajú v časopisoch a knihách, nemyslíš?

TÚŽIM

Túžim ťa mať v rukách
a naučiť sa
ťa naspamäť.
Aby keď nebudeš
pri mne
som mohla
zo svojich rúk
odpisovať.

VIEM

Viem - neviem ?
Je ťažké naučiť
sa vedieť
keď nevidíš.
Ešte ťažšie
je
neučiť sa
nevedieť
a nevidieť.