Volám sa Uršula Kvapilová, dvadsiatku som prebehla, tridsiatku ešte nie, nie som vysoká ani malá, nie som vyslovená brunetka, no blondýnka určite tiež nie som, mám rada jutu a čínsku poéziu, ktorú sa však napodobňovať neodvážim.
Nevieme, či tou "jutou", Uršula skutočne myslela tú vec, z ktorej sa robia vrecia alebo sa jedná o írsku skupinu U2, no nevadí. Poézia potešila
XXX
dal mi pusu
na zastávke autobusu
a potom u mňa ostal takmer rok
hoci sa holil každý pondelok
vždy zvýšili mu najmenej dve brady
so svetom nevedel si rady
mal brucho od piva a oči z čokolády
XXX
po nociach nespala som
bála sa že ma sklame
a on si ľahol
a hneď mal ovce spočítané
a takých drobných nedostatkov bola celá škála
tak nakoniec som mu ja to spočítala
XXX
omrzeli ma muži
dala som kopačky tej nule
a teraz túžim
po poézii čo má gule