Veru tak. Ešte mi ani neopálený prúžok od tanga plaviek nestihol zmiznúť a už si pani Zima opäť raz dáva teplomer pod nulu. Za minútu ticha by som kľudne upísal dušu diablovi, dal ruku do ohňa a nechal si do kolena vŕtať, všetko naraz, len aby som sa vyhol pyrotechnickému peklu
každoročného treťotriedneho Silwesternu. Adventné kalendáre sú vyjedené (v prípade môjho syna dokonca na pár rokov dopredu), šampanské vychladené, racionálne odôvodnenia neplnenia novoročných predsavzatí pripravené, takže, poď už, dvetisícpiaty, bejby, nech je to za nami.
Ratlík má k dnešnému dňu za sebou 7 mesiacov života. Prekonal síce už väčšinu šteňacích neduhov, rozhryzené pantofle sú minulosťou a v predsieni už len málokedy objavíme nacikanú mláčku, stále však je ešte iba vo fáze rastu a má sa čo učiť. Od júna 2004 vyšli 4 čísla časopisu, v ktorých sa prezentovalo vyše 30 autorov, ponúkajúcich cca rovnaký počet poviedok a asi
štvornásobne hojnejšiu nádielku poézie, predstavili sme zopár zahraničných autorov, zopár slovenských kapiel, atď... K časopisu dnes neoddeliteľne patrí aj literárny weblog Literaturista a literárne diskusné fórum, Debatlík. Na krátku dobu sme pokusne spustili katalóg literárnych stránok, Literárny kompas, a k tomuto projektu sa ešte v blízkej budúcnosti vrátime, rovnako ako k jeho hudobnému dvojčaťu, Hudobnému kompasu.
Čo nás čaká v budúcom roku, neviem. Taktiež nie som fanúšikom nezmyselných novoročných záväzkov, takže žiadne nebudú, Literatlíku ale prajem, aby v roku 2005 získal aspoň toľko nových autorov, literárnych optimistov a priateľov, ako tomu bolo v tomto úspešnom roku.
Na to si teraz pripíjam a všetko dobré želám,
za celú redakciu,
Vilo
30. 12. 2004