Poézia # Bei # Keď sa rozdávajú karty

Meno: Bei... bydlisko: Trnava... zamestnanie: účtovník... značka auta: Peugeot... miery: 92-70-92... nápoj: čaj velejemný... znamenie: kryska... milenci: miliónpäťsto... návyky: chodenie do práce... domáce zvieratá: somáre a chobotnice...
Toľko v krátkosti o tejto zaujímavej osôbke.
A ešte nám poslala básne, pre ktoré sme mali náhodou slabosť.

x x x

rozbila sa kvapka o tvár
na tisícky malých svetov
od tých svetov celá mokrá
s kľudom vychutnávam zmätok

čítam ľudí ako knihy
keď sa rozdávajú karty
prvým esom ťahá
klamstvo absolútnej pravdy

x x x

ako šťastie, čo nesadá na ľudí
blúdi po horách alebo neblúdi
po cestách kráča
chodník sa stráca

len obloha, zem, stromy a lístie
obzriem sa, vtedy rástlo to isté
divé kvety
šialené vety

pravda je táto:
od slnka prach
od dažďa blato

pred schodmi k oltáru priepasť
naivných nevera naučila lietať
nad ruží ostne
vznášam sa slastne

k ľuďom si nesadám
bojím sa klietok
za všetko môžem
lebo môžem všetko

x x x

so strachom z bolesti
z bázne aby sa nič nestalo
človek sa necháva obradne
putami pribíjať o bralo
a sliedi
priletí či nepriletí
panna či orol
dve tvare jednej mince
udri
nastavím ti druhé líce

x x x

stalo sa to keď tu nikto nebol
stalo sa čo nik nečakal lebo
všetci stali v rade na svoj sen

more buráca
večer dokráčal
vietor zavracia
žiaru mesiaca

razom som slobodná
svet je tu bezo mňa
radosť je bezodná
niet na čom stáť.

tmavý motýľ v lampe lieta
keď spíš s inou miluj emťa.